Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kôň - Eguus caballus


Kôň je domestikované zviera, patrí medzi párnokopytníky. Slovo kôň môžeme použiť pre samicu i pre samca. Samička do štyroch rokov je kobylka, staršia kobyla. Starší kôň je žrebec, alebo valach, mladý žriebä. Veda, ktorá sa zaoberá koňmi je hipológia. História tohto druhu je stará viac než milión rokov. Predkovia dnešného koňa sú zaradení do obdobia pred 60 miliónmi rokov. Kôň sa vyvíjal v Severnej Amerike, potom prechádzal cez tzv. pevninské mosty do dnešnej Ázie. Pred niekoľkými tisíckami rokov kôň v Severnej Amerike z neznámeho dôvodu vyhynul. Znovu sa sem kone vrátili až v 16. storočí spolu s osadníkmi z Európy. Horúce podnebie dávalo podnet k vývoju ľahších koní, vyšších s užšími kopytami /achatelkinský kôň a arabský plnokrvník /. V horských, či chladnejších oblastiach žili kone menšie a robustnejšie / ponyovské /. V suchých oblastiach sa vyvíjali ľahšie kone, vo vlhších s bohatou pastvinou kone ťažšie / chladnokrvné /. Eohippus – prakoník, žil v pralesoch starších treťohôr, v eocéne asi pre 60 miliónmi rokov. Na všetkých končatinách mal päť prstov, ale ku chôdzi boli prispôsobené len štyri na predných končatinách a tri prsty na zadných. Mal malé ostré zúbky, ale pravdepodobne sa živil lístím. Bol veľký ako líška. Orohippus – žil vo stepiach Severnej Amerike. Na predných nohách mal len štyri prsty, na zadných tri.

 Mesohippus a Miohippus – boli väčší ako predchodcovia. Ich zuby boli lepšie vyvinuté a preto mohli prijímať viac potravy. Na všetkých nohách mali tri prsty. Mesohippus žil v oligocéne a Miohippus v miocéne. Parahippus – sa na tvrdom povrchu pohyboval len po prostrednom prste a ostatné dva používal len v mäkkom teréne. Meryhippus – z tohto predchodcu sa pred miliónmi rokov vyvinul Eguus caballus – dnešný kôň. Prvé dôkazy o domestikácii koňa pochádzajú z Ázie, z doby asi 3000 rokov pred n. l. Domestikované kone sa chovali najprv pre mlieko a mäso, neskôr na prepravu nákladu i prepravu osobnú. Kone slúžili v doprave, poľnohospodárstve, vo vojnách, pri lovoch,v rôznych súťažiach a dostihoch. V dnešnej dobe sa kone využívajú pre zábavu, alebo prácu. Pretože ich pracovné využitie je čím ďalej tým menšie, ešte stále sa využíva napríklad pri sťahovaní dreva v lesoch v sťažených podmienkach, pri kalamitách. Ďalej je to pri vození turistov v centrách historických miest, v zdravotníctve a k hipoterapii. Kone sú krásne, citlivé zvieratá s neuveriteľnou schopnosťou vytvárať si vzťah s ľuďmi.

Ak sú trénované, s radosťou dovolia ľuďom ,aby ich viedli. Vyžadujú však veľkú starostlivosť. Kone sú od prírody plaché, dokážu vycítiť nebezpečenstvo, čo ich znervózňuje. Ich najväčšou obranou je rýchlosť a tak utekajú od vecí, ktoré ich vystrašia. Voľne v prírode kone žijú v stádach. Samotný kôň sa dosť často cíti byť veľmi zraniteľný, aj keď žije voľne alebo v stajni. Stádo má prísne pravidlá správania. má vodcu a existuje tam systém poriadku, kto koho poslúcha. Ak ste jazdec, preberáte rolu vodcu a kôň poslúcha vás. Kone nie sú schopné zistiť, na čo myslíte, až kým im to jasne nenaznačíte, ale zato majú neuveriteľnú pamäť. To znamená, že pochopia vaše príkazy. Veľmi ľahko sa môžu naučiť zlé návyky tak, ako aj dobré. Preto je veľmi dôležité, viesť ich k vhodnému správaniu. Všetky kone a poníky majú rozdielnu povahu a osobnosť. Niektoré sú pokojné, iné sú veľmi nervózne. Kone vedia byť niekedy agresívne aj k sebe, ale veľmi zriedkavo nájdeme skutočne „ zlého“ koňa. S agresívnym správaním voči ľuďom sa stretávame najmä vtedy, ak sa s koňom zaobchádzalo zle. Veľa sa dá povedať o povahe a nálade koňa, ak vie človek čítať jeho „reč tela“. Je to spôsob, akým drží svoje telo a používa jeho rôzne časti. Kone si medzi sebou dávajú často jasné znamenia a tak je pre ľudí dosť jednoduché tiež sa ich naučiť. Ak sa kôň cíti byť nahnevaný, položí si uši dozadu a švihá chvostom.

Ak je vystrašený a napätý, zasunie si chvost medzi nohy. Ak je kôň rozrušený, alebo ho niečo veľmi zaujalo, drží svoj chvost vysoko, nastraží uši a krk vyklenie do oblúka. Môže aj zatriasť hlavou a zafučať. Mierny kôň má pokojné oči a uvoľnené svaly. Niekedy si nechá odpočinúť zadnú nohu tak, že z nej prenesie váhu. Kone medzi sebou komunikujú pomocou zvukov, alebo držania tela. Pokiaľ sa kone nemôžu vidieť, volajú po sebe hlasným erdžaním a presne poznajú hlasy svojich stádových priateľov. Niekedy kone odfrkujú sami pre seba, najmä ak vidia niečo zaujímavé, alebo keď majú chuť sa niečoho naschvál zľaknúť. Rýchly beh umožňujú koňom najmä dlhé nohy, odolné kĺby a silné vrstvy svalov po celom tele. Tempá – spôsoby, akými sa kôň pohybuje sú : chôdza, klus, cval a trysk.

Chôdza – je najpomalšie tempo. Je to rytmus pri ktorom sa počíta „raz-dva-tri-štyri“, keď je kôň v pohybe. Všetky štyri kroky majú rovnakú dĺžku a kôń má vždy aspoň jedno kopyto na zemi. Kôň pri pohybe jemne pokyvuje hlavou. Klus – je rytmické tempo, pri ktorom počítate rytmus „raz-dva, raz-dva“ zároveň s pohybom koňa . Súčasne pohybuje jednou zadnou a druhou opačnou nohou dopredu. Je tam kratučký moment zastavenia, než sa nohy dotknú zeme. Potom nastupuje pohyb druhých dvoch nôh. Cval – je veľmi živé tempo a má typický trojdobý chod, po ktorom nasleduje kratučký moment zastavenia, keď sú všetky štyri nohy vo vzduchu. Jedna predná noha je vedúca. Táto noha dopadne na zem o niečo skôr ako ostatné. Trysk – Iba skúsení jazdci by sa mali pokúšať o trysk, pretože kôň sa môže ľahko vymknúť spod kontroly. Trysk je najrýchlejšie tempo koňa. Je podobný cvalu, ale v porovnaní s trojdobým cvalom je trysk štvordobý.

Nohy pri trysku dopadajú na zem osobitne. Kôň svoj krok predlžuje a je tam dlhší moment zastavenia. Kôň má komorové oči umiestnené po stranách hlavy, čo mu umožňuje vnímať každým okom iný obraz a vidieť takmer všetko okolo seba bez otočenia hlavy. Ostro je schopný vnímať len časť svojho zorného poľa a priamo za sebou a pred sebou má slepé miesta. Aby kôň mohol zaostriť, musí zdvihnúť a pootočiť hlavu. Zrak koňa dosahuje niekoľko sto metrov, ďalej zreteľne vníma len pohyb. Kôň nerozlišuje hĺbkovú perspektívu a preto sa stáva, že sa zľakne tieňa, alebo kúsku papiera. Vníma určité farby, najlepšie žltú a zelenú. V tme vidí lepšie ako človek, ale jeho zrak nie je prispôsobený na rýchle zmeny svetla a tmy. Počuje niekoľkonásobne lepšie ako človek. Uši môže otáčať nezávisle od seba, každé o 180 . Sluch mu tiež pomáha pri orientácii v tme, pretože vie vnímať zvukové vlny vzduchu. Majú dobre vyvinutý čuchový aparát, vedia ucítiť na veľkú vzdialenosť a čuchovými receptormi v nozdrách skúmajú aj potravu a vodu. Chuť koňov úzko súvisí s čuchom a pomáha k rozlíšeniu jedovatých a neškodných rastlín. Väčšina koní sa pasie na pastvinách vonku aspoň nejaký čas v roku.

Tráva mala by byť zdravá a bez jedovatých rastlín. Zásoby čistej vody sú nevyhnutné, pretože kone vypijú okolo36 litrov vody denne. Ak na koňoch nikto nejazdí, nepotrebuje v lete nejakú špeciálnu potravu a v zime mu stačí iba seno. Ak sa na koni jazdí pravidelne, potrebuje širší sortiment potravy, ako granuly, jačmeň, ovos, alebo kocky cukru. Táto potrava mu pomáha udržať energiu. Kone v stajniach by mali byť pravidelne zásobované senom. Ak sa kôň namáha potrebuje rôzne množstvo koncentrovanej potravy, ako sú jablká, mrkva, jačmeň granuly z cukrovej repy, otruby, kukuričné vločky, hrubá zmeska, ovos. Hmat, ako ostatné zmysly je dobre vyvinutý a cez citlivú pokožku s množstvom voľných nervových zakončení cítia kone aj najjemnejší dotyk. Najcitlivejšie časti tela sú na holých miestach ako pysk, nozdry, alebo okolie očí, ktorých citlivosť je podporená aj hmatovými chĺpkami. Pokožka koňa je celá pokrytá krycou srsťou, ktorá ju chráni. Kôň sa narodí zo žriebäcou krycou srsťou, ktorú v priebehu roku nahradí pravá krycia srsť, ktorej farba sa vekom nemení. Na hlave, alebo končatinách sa často vyskytujú biele miesta, zvané odznaky. Sfarbenie srsti koní je rôzne. Od čiernych vraníkov až po albínov. Kone s viacfarebnou srsťou rozlišujeme podľa rôznych typov škvrnitosti. Na svete sú kone rôznych tvarov a veľkostí.

Existuje okolo dvesto rôznych plemien koní a mnoho krížencov. Kone a poníky patria do toho istého druhu a slovo kôň sa používa aj pri poníkoch. Poníkom označujeme koňa, ktorý je nižší než 14.2 pästí na ramenách. Jedna päsť je približne 10 cm. Kone sú vyššie než 14.2 pästí a majú inú stavbu. Rôzne plemená koní sa odlišujú veľkosťou, silou, rýchlosťou, povahou, ale aj výzorom. Každé plemeno má rozdielne vlastnosti, ktoré vyhovujú pre určitý druh práce s koňmi. Napríklad: anglické poníky, waleské pony a shetlandské poníky sú populárne v jazdectve, pretože majú dobrú povahu a ľahko poslúchajú. Fallabelly, sú najmenšie kone na svete sa chovajú ako domáce a shireské kone sa používajú na farmách, alebo na ťahanie ťažkých nákladov a patria medzi najväčšie a najsilnejšie. Ostatné kone / Anglické plnokrvníky, arabské , andalúzske kone, lipicanské kone atď. / sa používajú hlavne na jazdenie. Rozoznávame dva základné štýly jazdenia: klasický a westernový. Tieto štýly sa rozvíjali v odlišných častiach sveta, a tak spôsob akým ľudia jazdia, záleží na krajine, v ktorej žijú. Klasické jazdenie sa rozvíjalo v Európe a je to spôsob, ktorý používa väčšina Európanov. Pri klasickom štýle sa používajú rôzne kone a poníky, čo hlavne záleží na druhu aktivity. Napríklad lipicanské kone sa využívajú hlavne pri pokročilej forme jazdenia a britské plemená poníkov sa často používajú vtedy, ak sa učia jazdiť deti. Westernové jazdenie – španielski dobyvatelia predstavili Amerike jazdenie, ktoré sa rozvinulo do westernového štýlu. Hocijaké plemeno koňa môže byť použité pri západnom štýle, ak bolo v danom duchu vychovávané. Mustang je viac westernový ako iné. Sú menšie, ale veľmi silné s veľkou výdržou. Tak ako mustangy aj Quarter horse a Appaloosy sú typické kone amerického Západu.

Veľa ľudí jazdí klasickým štýlom iba pre zábavu, ale tento štýl sa používa aj na rôznych súťažiach, kde kone ukazujú, čo všetko dokážu. Westernový štýl jazdenia je ideálny pre jazdy do väčšej diaľky, ale používa sa aj na ródeách a rôznych prehliadkach. Kôň nie je vec. Je to živá, neustále pulzujúca duša, ktorá k svojmu bytiu nepotrebuje len základné životné potreby, ale oveľa viac je potrebná voľnosť, láska a porozumenie. Kôň symbolizuje voľnosť, krásu ,pôvab, dokonalú štruktúru života. Ich krása sa dá prirovnať k žiariacemu slnku, ktoré vytrvalo deň čo deň svieti pre nás. P O U Ž I T Á L I T E R A T Ú R A : 1: DICKINS R., HARVEY G. : Jazdenie a starostlivosť o koňa. Bratislava : TERCIA, 2000 ISBN 80-967442-3-2 2: KOLKOVÁ, A. : Láska k zvieratám. Bratislava : Mladé letá, 1995 ISBN 80-06-00621-0

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

nikdy

(wewi, 31. 7. 2011 18:01)

nechodte na tuto stranku www.vsetky-zvierata.estranky.sk su tam vtipi o konoch ale pre milovnikov kona je to hrozne napr. daco ako zdochol kona atd.

UôU

(Miley-Hannah Montana, 31. 12. 2009 17:15)

paaaaaaaaaaaaaaaani ty mas fakt super stranku ako vidim tak vela o konoch vies .......rada by som sa s tebou stretla ale problem je v toom ze byvam moc moc moc daleko v Bratislave a od Namestova ako som sa dozvedela ze tam byvas no tak to je fakt daleko noooo aspon som ti napisala no tak potom vela stastia sstravenim pri konoch paaaaaaaa a prajem ti stasny Novy Rok 2010 awwwwwwojkyyyy

 

 

Portrét



Posledné fotografie




Archív

Kalendár
<< december / 2016 >>